Mám v sebe hlas
čo vraví nie
keď mám chuť zastať
Keď už neviem kam
Mám v sebe hlas
čo vraví nie
keď k spomienkam
sa utiekam
Keď sa chcem vrátiť
tam
na miesta dávnych snov
čo ležia v ruinách
Už nie sú oázou
Zostal z nich iba prach
Chcem sa v ňom stratiť
Už nemám síl
začínať odznova
Tak prečo ten hlas
mi zas a znova
vraví tie isté slová
Neobzerajte sa
pani Lótová